SZH založili už 16. februára 1943 v bratislavskej reštaurácii Smíchovský
dvor. Bolo to o vyše tri roky skôr, ako vznikla Medzinárodná
hádzanárska federácia (IHF). "Osemdesiat rokov v ľudskom živote je
naozaj veľa. Verím, že pre Slovenský zväz hádzanej to bol len malý
okamih, ktorý bude ešte veľmi dlho pokračovať," privítal hostí súčasný prezident SZH Jaroslav Holeša.
Člen Siene slávy slovenskej hádzanej Miroslav Jursík potom pripomenul
najväčšie úspechy československej histórie, na ktorých sa podieľali aj
Slováci. Patria sem zlaté medaily z roku 1957 na premiérových MS žien vo
vtedajšej Juhoslávii, z roku 1967 na MS mužov vo Švédsku i zisk
striebra mužského národného tímu v roku 1972 na OH v Mníchove.
Pozvanie na slávnosť dostali všetci žijúci členovia Siene slávy
slovenskej hádzanej. Svojou účasťou poctili recepciu prezident Európskej
hádzanárskej federácie (EHF) Michael Wiederer, prezidenti partnerských
federácií Francisco Vidal Blázquez García zo Španielska či Ondřej
Zdráhala z Česka, Medzinárodnú hádzanársku federáciu (IHF) zastupovala
členka exekutívy Anna Rappová, nechýbali ani prezident Slovenského
olympijského a športového výboru (SOŠV) Anton Siekel, nový štátny
tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Richard Nemec
či generálny riaditeľ sekcie športu MŠVVaŠ SR Peter Dedík. Z početnej
hádzanárskej rodiny a výrazných osobností to boli napríklad Rudolf
Horváth, Jozef Zápražný, Mária Ďurišinová, Janka Stašová, Kuťkovci a
Katušákovci, pripomenul portál slovakhandball.sk.
"Slovenský zväz hádzanej je členom IHF od roku 1993, ale Slováci
zanechali svoju stopu v medzinárodnej hádzanej už dávno predtým.
Nezabúdajme, že Československo sa v roku 1957 stalo historicky prvým
šampiónom na MS žien. Odvtedy sa hádzaná vo vašej krajine pozoruhodne
rozrástla. Rozvíjať a propagovať šport v krajine s malým počtom
obyvateľov je vždy náročné, ale pri správnych opatreniach a zameraní sa
na ďalšie generácie je úspech možný. Keď vidíme odhodlanie slovenskej
federácie, sme si istí, že hádzaná bude krok za krokom naďalej rásť," uviedla pri príležitosti jubilea členka exekutívy IHF Anna Rappová.
Prezident EHF Michael Wiederer z Rakúska si zaspomínal aj na dôležité momenty v živote slovenskej hádzanej: "V
roku 1990 som bol ako hosť na MS mužov v Bratislave, v rokoch 1992 -
1993 som bol pri delení federácie a začlenení Slovenska a Česka do
štruktúr EHF. Odvety sa udialo veľa spoločných aktivít. SZH organizoval v
spolupráci s EHF nielen mládežnícke podujatia, ale v neposlednom rade
aj ME mužov 2022. Vaši ľudia odviedli veľký kus práce aj v súvislosti so
zvládnutím šampionátu počas pandémie koronavírusu. Napriek tejto
komplikácii zorganizovali EHF EURO v ťažkej covidovej dobe excelentne.
Sme radi, že môžeme spolupracovať aj na poli rozhodcov, delegátov a
reprezentácií."
Prezident SOŠV Anton Siekel sa pridal so želaním: "Do budúcnosti
prajem slovenskej hádzanej ešte viac úspechov ako doteraz. Aj keď je to
ťažké. Slovenskí športovci sa však vždy vedeli o výsledky pobiť, na nás
funkcionároch zostáva postarať sa o utvorenie podmienok. SZH prajem, aby
dosiahnuté výsledky boli potešením a odmenou za odvedenú prácu."
Slovenská hádzaná sa v snahe napredovať rozhodla zapojiť sa do trendu
angažovania zahraničných odborníkov. Reprezentačné A-tímy od uplynulého
roku vedú tréneri zo Španielska. Mužov Fernando Gurich Mina, ženy Jorge
Dueňas. "Tréner Gurich tu pôsobí už šesť rokov, začal ako technický
riaditeľ. Jorge Dueňas je tu viac ako rok. Momentálne je jednoznačne
španielska trénerská škola najlepšia na svete. Niekedy to vyzerá na
šampionátoch ako na turnaji španielskych trénerov. Sú pracovití, ich
metodika je prepracovaná, hráči s nimi radi robia," vysvetlil pre TASR prezident SZH Jaroslav Holeša.
Podľa Holešu je príčin toho, že slovenská hádzaná momentálne zaostáva za
svetovou špičkou, niekoľko. Nízka hráčska základňa či slabá podpora zo
strany miest patria medzi hlavné faktory poklesu kvality: "Týka sa to
celého slovenského športu. My sme za uplynulých 30 rokov išli veľmi
dole s členskou základňou, nedostatkom športovej infraštruktúry.
Metodika, ktorá bola kedysi výstavnou skriňou československého športu,
nám trochu zaostala. Podpora klubov z pohľadu miest je veľmi nízka. Naše
ligové súťaže nepatria medzi popredné v Európe a práve tam vyrastajú
naši hráči, ktorí sú v reprezentáciách a jednoducho zaostávajú. Musíme
najprv zmeniť postoj spoločnosti k športu, aby viac detí športovalo a
mohli sme si vyberať. Aby sme mali dostatok kvalitných trénerov, ktorí
budú dobre odmeňovaní. Tréneri sú na tom rovnako ako učitelia alebo
zdravotníci. Nemáme na Slovensku ropu ani diamanty, máme iba vlastných
ľudí a ak chceme ako krajina niečo dokázať, musíme do ľudí investovať."